Občas sa v diskusiách vyskytnú tvrdenia že neviem fotiť.
Zamyslel som sa nad tým prečo to niektorí tvrdia a ako ich to vôbec napadlo. Myslím že som na to došiel.

Rozhodol som sa že o tom napíšem článok, ale keďže to vyzerá že toho bude viac, rozhodol som sa že ho rozdelím na 3 časti:

1. ako sa to prejavuje
2. prečo si to niektorí myslia
3. čosi o mne (dodatočné vysvetlenia)

Čosi o mne

Viem fotiť?

To je čisto subjektívna záležitosť.
Keď o mne niekto povie že moje fotky sa mu páčia, je to už definitívny dôkaz?
V tom prípade viem, lebo už som to párkrát počul...
 

Viem o fotení všetko?

Nie, nevyskúšal som si ešte úplne všetko.
Nepotrebujem to a viem že na to nebudem mať čas.

Potrebujem byť vo všetkom dokonalý?
Nie! Načo? Veď s vedomosťami a schopnosťami ktoré mám si dokážem poradiť v každej situácii ktorú potrebujem.
Viem čo si môžem dovoliť, čo nie, čo by som si mohol dovoliť keby som mal niečo iné.
Už len týmto sa líšim od mnohých ktorí ani len nemajú predstavu čo sa odfotiť dá a čo nie.

Z tohto pohľadu viem všetko čo sa vedieť dá.
 

Čo neovládam?

Raz som bol s Dudisom na fotovýlete: trošku sa prejsť po prírode a skúsiť fotiť vážky.
Samozrejme že s PEN-om sa to nedalo. Nemal som dostatočný zoom, blesk ani rýchlosť zaostrovania.

Vyskúšal som si to ale so zrkadlovkou. Zistil som že sa to dá, ale treba si to najprv poriadne natrénovať. Dudisovi sa to samozrejme darilo omnoho lepšie a spravil zopár super fotiek.

No vtedy som si uvedomil že takéto fotky sú mi vlastne zbytočné:

• už ich nafotili iný, takže pre mňa nemá dôvod sa kvôli tomu stresovať, trápiť a namáhať
• pre svoju potrebu takéto zábery určite nikdy nebudem potrebovať
• je to len výzva: nazval som to čelendžovka (od slova "challenge"), no ja takéto výzvy nepotrebujem

1. ešte ma trápia iné veci ktoré treba vyriešiť a
2. už som si extrémne fotenie natrénoval (šport indoor: stolný tenis)

Prečo sa odlišujem od ostatných?

Pred pár rokmi som mal viac voľného času a objavil som sociálne siete (facebook, diskutovanie o foťákoch).
Práve v tom období ma naozaj začalo baviť fotenie. Okrem toho ma bavilo robiť pokusy s foťákom a konfrontovať moje výsledky s druhými. Zaujímal som sa o novinky vo fototechnike a keďže som vďaka tomu a skúsenostiam s fotením mal prehľad o možnostiach, občas som v diskusiách odporúčal model, ktorý som si myslel že by bol najvhodnejší.

No nastala doba keď mám zrazu menej voľného času a zistil som že diskutovaním si ho veľmi podstatne míňam.
Povedal som si že ho trošku obmedzím, no nedokázal som sa toho vzdať úplne.

Skrátka v diskutovaní robím len to čo má zmysel:

• pokúsiť sa napraviť chybné rozhodnutie
• poukázať na podstatné nezrovnalosti, možné problémy a nevýhody
• navrhnúť lepšie riešenie

Nerobím to, čo určite spravia iní:

• navrhnutie "defaultného" modelu (taký ktorý práve frčí)
• riešenie ktoré je všeobecne známe a určite ho niekto navrhne
• nepritakávam druhým ako dobre si vybrali (keď si vyberú moju značku), ani keď napíšu to čo by som napísal ja

Len preto sa zdá že "som zásadne proti".

Prečo mám často iný názor?

Možno ste si všimli, že niekedy mám iné názory ako ostatní (nie všetky, samozrejme, no tie rovnaké zvyčajne neprejavujem).
Nie je to preto aby som bol za každú cenu iný, len som sa presvedčil že názor väčšiny nie je vždy ten najsprávnejší. Alebo pre mňa konkrétne sa nehodí. Takisto som sa presvedčil že mnohé názory z minulosti už dnes nie sú aktuálne.

Týkalo sa to hlavne zdravia: že tým čo som si pôvodne myslel že si pomáham (naučený zo školy, z rodiny, z médií, ...) si vlastne škodím.

Napríklad: raz som sa spýtal doktorky: "čo mám robiť keď mám nízky tlak?"
Odpovedala mi: "Viac soľte". Všeobecne je ale odporúčané soliť menej...
Začal som si to spisovať pod názvom "paradoxy_zravia.txt", no po čase som s tým prestal (možno to niekedy dopíšem).

Odvtedy sa viac zamýšľam nad tým čo robím a prehodnocujem aj veci ktoré sa zdajú na prvý pohľad jasné.
Vo fotografii viac ako v inom odbore aktuálne prebieha veľmi zaujímavé obdobie: všetko sa vyvíja a to čo včera platilo už dnes nemusí.

Napríklad:

• keď si zoberiete hocijakú starú foto-príručku, dočítate sa že čím viac megapixelov (MPx), tým lepšie
• no dnes prevláda presne opačný názor: čím menej MPx tým lepšie - ešte dnes je ťažké presvedčiť nefotografov o tomto fakte
• dokonca vznikla iniciatíva (web-stránka s dôkazmi) aby mali foťáky len 6 megapixlov
• no reálne porovnanie (v článku Sú novšie foťáky lepšie? Časť 3: HX20 a HX200) dokázalo že ani táto pravda nie je jednoznačná: ešte to nevylučuje že viac MPx foťáky nemôžu byť lepšie

Moje pokusy, porovnania a analýzy mi jednoznačne potvrdili, že niektoré tvrdenia ľudí v diskusiách proste nie sú pravdivé.
Síce som si povedal že budem menej diskutovať, no niektoré vyjadrenia mi proste "rvú srdce" a cítim potrebu opraviť chybný názor druhých.
 

Naozaj mám všetky názory iné?

Vôbec nie, len často tie v ktorých sa zhodneme sa nevyjadrujem (už som čiastočne vysvetlil prečo).

Možno sa to nezdá, ale v dnešnej dobe má už omnoho viac ľudí podobné názory ako ja, hoci si to vôbec neuvedomujú a tvrdia opak.
Mnohých som buď presvedčil, alebo aspoň prinútil zamyslieť sa nad niektorými aspektami, ktoré som v minulosti musel obhajovať sám.
Dnes už nemusím a moje názory obraňujú aj iní, takže sa už nemusím zapájať do každej diskusie.

A v tých ktorých sa vyjadrujem tiež v skutočnosti môžem mať rovnaký názor, len ho vyjadrujem slovami ktoré ostatní zle chápu. Alebo nechcú chápať. Alebo sa len na tú istú vec nepozerajú z rovnakého aspektu ako ja. Pripomína mi to tento vtip:

Presadzujem len bezzrkadlovky?

Ako som už napísal predtým: odporúčať zrkadlovky nemá zmysel, lebo sa vždy nájde niekto kto ich navrhne. Keby som to robil aj ja, bolo by to len "nosenie dreva do lesa". Takisto pritakávanie typu "áno, je to dobrý výber" je len zahlcovanie fór zbytočnosťami.
Samozrejme uznávam, že na niektoré veci (fotenie pohybu v diaľke) sa hodia viac, no do týchto diskusií sa zvyčajne nezapájam (bolo by to zbytočné lebo tí čo takto fotia o tejto téme vedia viac). O ultrazoomoch sa dnes už tak nediskutuje (a ak áno, tak ich dokážu správne ohodnotiť iní) a kompakty do 100 euro ma už moc nezaujímajú.

Možno to vyzerá že navrhujem len bezzrkadlovky (CSC: compact system camera), no nikdy nie tam kde sa v skutočnosti nehodia.
(ak to tvrdíte, tak mi do diskusie môžte napísať kde sa nehodili)

V skutočnosti ich navrhujem len vtedy keď je možnosť že by to mohlo byť lepšie riešenie:

• keď je zjavné že pýtajúci sa o CSC netuší, alebo je začiatočník ktorému by sa hodili viac
• keď existujú dôvody prečo by boli vhodnejšie - vtedy ich aj vymenujem
• keď sa jedná aj o veci ktoré sú u CSC lepšie - skladnosť, video, jednoduchosť, ...

Alebo sa ich zastávam tam kde ich vyslovene ohovárajú:

• kde tvrdia o "pôrodných" problémoch ktoré sú už dávno vyriešené
• kde sú zavrhované kvôli niečomu, čo vôbec nie je pravdivé

=> vždy existuje dôvod, ktorý niektorí možno nevnímajú, ale vždy existuje (môžem vysvetliť)

V konkurencii zrkadloviek sa väčšina diskutujúcich bojí navrhnúť CSC:

• boja sa že budú automaticky "zmínusovaný", alebo si z nich budú robiť srandu ako zo mňa
• lebo podľa recenzií, kde porovnávajú šum na ISO 6400 (a viac) zvyčajne nevyhrávajú
• ako relatívne nový systém ešte nemajú toľko objektívov - najmä tie extrémne drahé alebo extrémne lacné
• myslia si že je to len módna záležitosť s neistou budúcnosťou

Ja sa mínusiek nebojím (naopak: je to často znamenie správneho názoru, inak by mi odpísali nevýhody môjho výberu do diskusie) a ešte mám tú trpezlivosť reagovať na štandardné (chybné) predsudky z nevedomosti. Svoje tvrdenia viem zdôvodniť a som o nich presvedčený.

Že je môj názor správny potvrdzuje napríklad toto:

• rovnaký názor mám už roky a nie som nútený ho meniť
• ešte sa nenašiel argument, ktorý by mi dokázal že nemám v princípe pravdu
• CSC už vyrábajú všetky firmy ktoré predtým robili zrkadlovky
• diskusie na anglicky hovoriacich stránkach tiež potvrdzujú moje názory
• vývoj DSLR sa prakticky zastavil (mám pocit že sa tam len občas s oneskorením implementujú kompaktové technológie)

Skrátka podľa doterajšieho vývoja si myslím že foťákom typu CSC patrí budúcnosť.
(už teraz prekonali DLSR prakticky vo všetkom okrem výdrže batérie)
Preto ich aj odporúčam.
 

Čo mám proti DSLR?

DSLR majú okrem zjavných výhod (napríklad možnosť lacnejšieho objektívu) aj mnoho nevýhod. O mnohých z nich som sa presvedčil na vlastnej koži.
Spočiatku ma odrádzala len veľkosť, no keď som pochopil princíp fungovania, vyskúšal ju v praxi a dočítal sa o ďalších rôznych problémoch, je jasné že tých nevýhod je podstatne viac.

Mnohé tieto problémy:

• sú spôsobené zastaralými/nekompatibilnými objektívmi
• sú znásobené modelmi s vyšším počtom MPx
• už dnes nie sú natoľko tolerované lebo u CSC sa nevyskytujú

A naopak: medzi najčastejšie výhody je uvádzaný napríklad veľký výber objektívov. No nie vždy to je výhoda:

• nie je jasné ktorý objektív je s daným telom kompatibilný
• ktorý je dostatočne kvalitný aby uživil dnešné telá
• ktorý je už na dnešnú dobu zastaralý po funkčnej stránke (napríklad pomalý)

Pri rade o výber foťáku sa mi občas nepáči že radenému nie je poskytnuté dostatok informácií na správne rozhodnutie.
Takisto sú často odporúčané staršie modely, hoci tie novšie môžu byť aj lepšie: preto som začal písať články "sú nové foťáky lepšie?"

Preferovanie starých modelov tiež znamená zámerné zdržovanie vývoja.
Mám taký pocit, že pred pár rokmi toto spôsobilo "deadlock", ktorý keby nenastal možno by dnes bola ponuka foťákov iná:

• Canon nevydal nič nové, lebo tie staré sa ešte stále predávali ako teplé rožky
• Nikon nevydal nič nové, lebo tie ktoré vydal boli lepšie a tak čakal na "odpoveď" od Canonu

Budúcnosť DSLR je nejasná:

• pre výrobcov sú určite výhodnejšie CSC (kvôli menším rozmerom), takže sa možno na ne preorientujú aj tí čo ich dnes vyrábajú
• generácia fotografov odchovaná na fotení cez hľadáčik postupne vymizne
• je jasné že kvôli videu treba úplne iný typ objektívov, čo je jednoduchšie navrhnúť od začiatku pre nový systém/bajonet
• už sa v podstate nemajú v čom výrazne zlepšovať (sú na hrane svojich technických možností)
• všetky ich nevýhody už CSC vyriešili, takže bez výraznejšej zmeny funkcionality budú časom zaostávať

(tým vôbec netvrdím že DSLR zaniknú, len proste uvažujem logicky)

Inak proti DSLR v podstate nič nemám, ak sú ich majitelia ochotní tolerovať ich nevýhody. Musia ich ale poznať. Výber foťáku s výmennými objektívmi je totižto výber systému, hlavne pri nákupe viacerých objektívov. Nevadí mi ak si ju niekto vyberie z objektívnych dôvodov a je potom spokojný.
No čítal som príliš veľa diskusií o tom že po ich nákupe boli ich majitelia sklamaní.

A nielen začiatočníci. Aktuálne jedna diskusia je napríklad tu: D7000 a zklamání :-(
Alebo vyjadrení typu: Mam aj zrkadlovku, ale prakticky ju nenosim. Nechce sa mi. je tazka, zabera miesto.
Zastávam preto názor že bežným začiatočníkom nie sú najvhodnejším riešením.
 

Prezentovanie fotiek

Keďže väčšinou fotím kamošov a akcie s nimi, tak som svoje fotky prezentoval len na facebooku (alebo som ostatným posielal fotky mailom).
Po čase ma to prešlo. Facebook by asi nemal byť len o fotkách.

Dudis začal publikovať svoje fotky na flog-u. Dajú sa tam prezentovať fotky, hodnotiť, diskutovať. Je to jeden zo spôsobov ako zistiť ako sa tvoje fotky páčia ostatným. Tie najlepšie sú každý deň v TOP-ke.

Presvedčil aj mňa aby som si založil vlastný flog a niekoľko mojich fotiek zverejnil aj pod mojím menom.
Kvôli pohodlnosti (flog nemá notifikáciu reakcií), tomu že som fotky dával na facebook a tomu že už som diskutoval inde som tento systém zavrhol a už tam fotky nedodávam.

To, čo som zistil na flogu ma odradilo od publikovania fotiek:

• zistil som že keď voľakto pochváli moje fotky, so mnou moc nerobí - teda to nepotrebujem
• na to aby som sa ocitol v TOP-ke nestačí odfotiť dobrý záber - treba si vybudovať fanklub, ktorý bude preferovať moje fotky (na čo nemám čas, chuť ani potrebu)
• na záber v TOP-ke treba buď chellengovku alebo gýč (čo mňa osobne nebaví), alebo niečo netypické (čo pre zmenu vyžaduje čas a šťastie)
• aby bol záber viac chválený, musí byť prispôsobený vkusu väčšiny - čo spôsobuje že z toho často vznikne prekontrastovaná "pouťovka"

Zverejnenie fotiek pre mojich neprajníkov znamenalo len možnosť hľadať na nich chyby (či už reálne alebo vymyslené). Nemal by to byť problém: fotky ktoré som tam publikoval ma niečím zaujali a publikoval som ich zvyčajne bez post-processingu, len také ako vypadli z foťáka. Jedna bola naozaj chybou (fotil som zbytočne na ISO 400, lebo som si zabudol nastaviť ISO-auto), no ostatné 2 pripomienky chybami neboli, len pokusy vyprovokovať ma.
Zistil som že nerád by som skĺzol na úroveň niektorých profesionálov (napríklad  vysvetľovať umelecký úmysel). Určite by mi to nezvýšilo radosť z fotenia. Nič nové som sa nenaučil. S flogom som teda skončil.

Istú dobu som si dokonca na Dudisovom flogy všimol, že aj on prestal publikovať zábery. Asi kvôli "mínusovačom": zjavne mu závideli že bol občas v TOP-ke. No dáko to prekonal a znova tam raz za čas niečo prihodí.

Čo ma ale dokonale odradilo od publikovania fotiek bolo zistenie za čo sú naozaj ľudia ochotní zaplatiť: Najdrahšia fotografia na svete stojí vyše tri milióny eur

Je to fotografia s názvom Rhein II od Andreasa Gurského:

Pozrel som si aj jeho ostatné fotky: tiež vyzerajú podobne (pravouhlé línie). Chlapík si vytvoril vlastný fotografický štýl a dotiahol ho k dokonalosti. Určite vás napadne: veď toto by som odfotil aj ja...

No byť úspešným fotografom asi znamená čosi iné ako vedieť fotiť:

• znamená to nájsť si tému ktorej sa nikto nevenuje
• presvedčiť ostatných že práve tieto fotky sú výnimočné
• nájsť ľudí ktorí sú ochotní za tvoje fotky zaplatiť prachy o ktorých sa iným môže len snívať

=> skrátka už to vôbec nie je o fotení

Odvtedy som si povedal: nie som umelcom, ani ním nikdy nechcem byť.

Publikovanie fotiek ma už nemá čo naučiť, nemá pre mňa žiaden prínos.
Tak fotky nepublikujem. Fotím si pre seba, pre radosť, pre rodinu a pre kamošov.
 

Fotím vôbec?

Fotím, ale už menej ako v minulosti. Všimol som si totižto že mi pribúdajú fotky rýchlejšie ako ich stíham spracovať.
Alebo sa proste len bezprízorne kopia. Tak som si povedal že ich pretriedim, spracujem a zazálohujem na DVD (alebo na hocičo iné nezávislé od harddisku).
Spracovávanie fotiek som odďaľoval, lebo som si všimol že keď sa do toho pustím, tak to môže trvať aj tri hodiny (a viac), preto sa radšej venujem kratším činnostiam. Trebárs aj diskutovaniu. A teraz aj písaniu článkov (aby som zakaždým nemusel reagovať na tie isté odmietavé argumenty).

Ešte k tomu spracovávaniu fotiek: odďaľoval som to, lebo sa mi do toho nechcelo.
Kým som mal len dvojjadrový procesor tak sa mi chcelo púšťať do spracovávania RAW, lebo som si povedal že s rýchlejším procesorom určite ušetrím čas pri spracovávaní. No teraz keď už ho mám sa mi nechce o moc viac.
Som normálne zamestnaný a venujem sa aj športu, takže na dlhodobejšie činnosti si čoraz menej nachádzam čas.

Preto aj fotím menej.

Čo robím

(už som si myslel že mám tento článok dopísaný, ale asi aj toto by som asi mal spomenúť)

Pracujem ako tester a mojou pracovnou náplňou je overiť funkcionalitu softwaru. Na to musím najprv dokonale pochopiť "vo co go". Po počiatočnej príprave (naštudovaniu špecifikácií, príprave testov, ...) sa venujem hlavne testovaniu, čo zahŕňa:

• nasimulovanie a preverenie testovacích prípadov (či sú OK)
• násť chyby, zaznačiť ich a dostatočne ich opísať (prípadne navrhnúť opravu)
• preveriť opravu

U foťákov je mnohé podobné ako u testovania softwéru:

• tiež som si (po počiatočnom cvakaní bez rozmyslu) naštudoval teóriu (príprava, analýza požiadaviek)
• spravil som si zopár testov a pokusov (testy funkcionality) a
• v praxi pri fotení preverujem funkcionalitu (užívateľské akceptačné testy)

Diskusie o foťákoch mi pomáhajú zlepšovať sa aj v práci, lebo okrem testovania treba komunikovať s analytikom alebo vývojárom:

• občas treba dokazovať že nájdená chyba je naozaj chyba
• trénujem si tým diplomaciu (umiernená odpoveď bez porušovania pravidiel a urážok)
• pri pokusoch odpovedať čo najskôr si trénujem pamäť a moje schopnosti vyhľadávania

No moja práca sa prejavuje aj v diskusiách:

• keď sa k niečomu vyjadrujú ostatní, vtedy sa nevyjadrujem ja
  (nájdenie duplicity je len plytvaním času)
• viac ako iným mi vadia zjavné chyby, najmä keď viem že sa dajú odstrániť
  (chyby dokážem ľahšie nájsť)
• dokážem lepšie ako ktokoľvek iný pochopiť funkčnú stránku veci, preto sa na ňu viac zameriavam
  (porovnať špecifikácie s implementáciou)

Diskutovanie o foťákoch je mi teda aj prínosné (okrem toho že ma baví a myslím že tým niekomu pomáham).

Záver

Keď niekto tvrdí, že neviem fotiť, je to len jeho tvrdenie proti môjmu. To, že čosi o fotení viem je zjavné, neviem čo by chcel ešte viac.
Svojimi fotkami sa nechválim: vyplýva to z mojej povahy. Nie som narcista ktorý potrebuje ku svojmu fungovaniu pochvaly ostatných.
Svoje fotky radšej nepublikujem verejne, lebo to vyplýva z toho čo fotím: najmä kamošov.
Väčšinovými názormi (vlastniť zrkadlovku beriem ako jeden z nich) sa neriadim vždy, lebo som zistil že mi niekedy nevyhovujú.
Že sa zastávam CSC (alebo kompaktov) tiež vyplýva z mojej povahy: obraňujem slabších (aspoň tak mi to pripadalo v počiatkoch: keď boli takmer všetci proti nim) a myslím si že sú tým najlepším kompromisom dneška.

Moja práca (ktorá ma baví) nespočíva v prezentovaní vlastných výtvorov (možno aj preto nemám potrebu chváliť sa vlastnými fotkami), ale pomáha iným k dosiahnutiu spoločného cieľa (asi aj preto sa zapájam do diskusií).

[Ganec]