V tomto článku by som chcel napísať ako som sa vlastne dostal k foteniu a čo som sa popri tom naučil.

Nebudem tu popisovať odkiaľ som čerpal informácie ani uvádzať odkazy na návody o fotení. Budem sa tu snažiť napísať len to čo som sa nedozvedel nikde inde a musel som sa to prísť sám popri fotení.
 

Začiatky s fotením

Prvý krát som skutočne fotil na bratov Olympus C220. Požičal som si ho len aby som mal pamiatku zo služobnej cesty v zahraničí.
Mal som trošku času tak som čosi pofotil, možno ma to vtedy ani nebavilo.
 

Môj prvý foťák

Už neviem prečo som si ho kúpil: asi kvôli pamiatkam z festivalov (keďže aj kamoš mal).
Kupoval som systémom "čo najviac za čo najmenej peňazí", takže mi vyšiel BenQ 740i: zvládal ISO 1600 a stál len 3000 Sk. Mal to čo omnoho drahšie foťáky, aj manuálne módy, v ničom ma neobmedzoval .. nič ma nenaučil.
(samozrejme preháňam, v porovnaní s úplnými amatérmi som fotil ako pánboh, no naozaj fotiť som sa naučil až neskôr)
Čo bolo ale na tom foťáku super bolo to, že ma to začalo baviť :-)

Aj teraz po dlhej dobe naň nespomínam v zlom: mal kvalitný Pentax objektív, na tú dobu fotil fakt pekne.

Fuji F50fd

Začal som sa vážnejšie zaujímať o recenzie a diskusie.
Podľa nich som si vybral Fuji F50fd:

1. mala väčší chip: o tom všetci vo fórach tvrdili že je nutnosť ak chcem kvalitu
2. aj stabilizáciu: tá mi naozaj chýbala, aspoň som si to myslel
3. 12 megapixelov: myslel som si že tým nahradím zoom (budem robiť výrezy)

Jediná možnosť ako si ju kúpiť (alebo najlacnejšia?) bola Pixmania. Tak som to riskol.

Prvotné sklamania...

Vo všetkých uvedených parametroch ma Fujina sklamala:

1. aj ten väčší chip šumel. A omnoho viac ako ukazovala recenzia na DpReview. Nechápal som to. Vtedy.
2. stabilizácia nefungovala: trošku pomohla pri dlhších časoch no aj tak to bolo vždy rozmazané, niektoré zábery boli ostrejšie bez nej
3. rýchlo som zistil že zoom výsekmi nenahradím :-)

A pribudli ďalšie "problémy", spôsobené napríklad:

• tým že expozičný čas bol maximálne 1/4 sekundy: zopár záberov bolo kvôli tomu v počiatku tmavých
• že foťák volil vysoké ISO hoci by mal stíhať aj nižšie (skrátka šumel)
• dokonca aj s bleskom, čo by ma dovtedy ani vo sne nenapadlo
• nechápal som vôbec ako vlastne funguje a prečo

... ma naučili fotiť

Tým že sa foťák správal "nelogicky" mi dal najlepšiu lekciu z fotenia:

• tým že som sa snažil pochopiť (a aj som pochopil) správanie foťáka, mnohému som sa naučil
• úplne zmenil názor na šum - zistil som že je to len jeden z kompromisov
• ukázal mi že sa to dá aj inak a tiež to bude dobre - že nesmiem vopred odsudzovať to čo nepoznám

Bez obmedzenia na expozičný čas by som sa nikdy (alebo aspoň nie tak ľahko):

• nepustil do skúmania celého foťáka a jeho možností
• nedozvedel sa že so zoomom až tak drasticky klesá svetelnosť
• že sú aj iné fotografické módy ako PASM (kde sa už napríklad dá navoliť väčší čas)
• pochopil som ľahšie limity fotoaparátu - čo zvládne a čo už nie

Bez automatiky ktorá používa vysoké ISO by som sa nedozvedel že:

• často je lepší zašumený záber ako záber rozmazaný pohybom
• aj zašumené zábery sú použiteľné
• je lepšie použiť ISO 400 ako ISO 200 keď stabilizácia nedostačuje (presvedčil som sa na vlastnej koži)

Bez vysokého ISO nastavenia počas blesku by som sa nedozvedel že:

• také zábery fakt vyzerajú lepšie (lepšie je prekreslené pozadie)
• že dosah blesku kompaktov je mizerný a týmto sa dá zlepšiť

Nakoniec som pochopil prečo sa foťák správa tak ako sa správa a pochopil som, že jeho automatika je naprogramovaná tak aby produkovala čo najlepšie zábery. A je naprogramovaná správne.
Naučil som sa dôverovať foťáku a neľutujem to, hoci to vyžaduje najprv určitý čas na jeho pochopenie.

Fuji ďakujem!!!

Experimenty

Až potom ako som pochopil kompletnú funkcionalitu foťáka sa začala tá správna zábava.
Povedal som si že z neho skúsim vytiahnuť maximum. Začal som experimentovať.

Zistil som napríklad že:

• zmena clony má vplyv na rozmazanie pozadia, dokonca aj u kompaktu 
• niektoré automatické módy sú naozaj použiteľné a fungujú
• záber sa dá ovplyvniť nekonečnými možnosťami nastavení
• WB sa dá nastaviť aj podľa pivnej peny :-)

Sériové snímanie

Medzi najzábavnejšiu funkcionalitu u F50 považujem sériové snímanie. Som asi jediný ktorý ho využíval ale to mi nevadí. Je naozaj zábavné si také zábery potom prezerať :-).

Zaujala ma jedna jeho vlastnosť: na takýto záber na ISO 1600 sa dalo pozerať, lebo mal pekné farby a na pozadí nebol modrý šum, ktorý vidno u obyčajného záberu aj po zmenšení. Pre tých ktorí to ešte nevideli, tu je porovnanie (vľavo sériové snímanie, vpravo obyčajný záber) :

Asi toto bol zlomový bod v mojom foto-orientácii, lebo:

• odvtedy som sa viac začal zaujímať o to ako foťáky vlastne fungujú
• začal som si všímať aj "vedľajšie" vlastnosti/foto-módy foťáka a zistil že naozaj fungujú
  (HDR, menej zašumený záber z viacerých )
• pochopil som marketingové tvrdenia a začal som znova dôverovať výrobcom
• zistil som čo naozaj potrebujem

Casio EX-V8

Potom ako sa mi Fujina pokazila (a nevedel som ako ju v pixmanii vyreklamovať) som si na festivaly kúpil vreckový ultrazoom. Bol to šikovný maličký foťák aký sa dnes už nevyrába (keby sa hej, tak ho rád kúpim):

• mal 7x zoom (so stabilizáciou) a nevysúval sa mu objektív
• zapínal sa odsunutím krytky a hneď bol pripravený na fotenie
• dalo sa zoomovať počas videa a dokonca sa dala určiť rýchlosť zoomovania (posuvníkom)
• mal možnosti o akých som dovtedy nevedel (predbuffrované video, ...)

Čo ma ale naučil, keď mu venujem celý odsek?
Veľmi dôležitú vlastnosť digitálnych fotoaparátov, ktorú by som inak asi nikdy nezistil.
Pomohlo mi k tomu nešťastie: hneď na druhý deň mi foťák padol na zem a začal fotiť inakšie.

Dlhým skúmaním som zistil, že problém je spôsobený prepalmi.
Asi sa uvoľnil dáky filter na senzore, čo spôsobovalo že zelená išla do žlta, červená sa zobrazovala ako oranžová, ...

Ukážka so zmenou farby (prvý je testovací záber z TV vysielania, ostatné je odfotená LCD obrazovka: všimnite si "červený" čas vpravo hore):

Čosi podobné dosiahnete keď nastavíte preexponovanie vo foťáku: farby sa zrazu začnú meniť.
A menia sa na prvý pohľad dosť nelogicky: každý bod sa totižto skladá z červenej (red - R), zelenej (green - G) a modrej (blue - B). Pri prepale sa ale jednotlivé RGB kanály prepaľujú nerovnomerne (keď je u jednej prepal tak u inej farby byť nemusí) a toto spôsobuje nereálne vyzerajúce farby. Najbadateľnejší rozdiel je na záberoch oblohy.

Odvtedy si na prepaly dávam setsakramentský pozor.
Všimol som si zaujímavú koreláciu: tie foťáky ktoré najviac trpeli prepalmi zároveň najlepšie vychádzali v testoch šumu.

Na vlastných pokusoch som zistil že tieto veci sa navzájom dopĺňajú:

• šum je menší pri preexponovaní, väčší pri podexponovaní - dnes to kreatívne využívam
• teda každý záber je len kompromis medzi prepalom a šumom - dokonca aj vyššie ISO môže vtedy vyzerať lepšie ako nižšie
  (môj test je v diskusii Rozne ISO pri rovnakom case expozicie)

Ultrazoomy

Získal som možnosť lacno kúpiť ultrazoom Konica-minolta Z10 tak som neodolal. Na to, že mala len 3 megapixely fotila fakt dobre.
Objavil som krásu priblíženia (síce aj s tým Casiom sa dalo) a naučil som sa pracovať s perspektívou.

To najdôležitejšie ale bolo že som zistil že "toto nechcem":

• pri prechádzkach po meste s foťákom na krku som si pripadal ako japonský turista
• uvedomil som si že sa len tak ľahko nedá prenášať
• pochopil som prečo ju nikto nechcel kúpiť

Povedal som si že kým sa dá inak, tak nechcem neskladný foťák. Ani zadarmo.
Preto som si neskôr kúpil Sony H20 (hlavne na festivaly) a používam ho dodnes.

Prvá zrkadlovka

Keď si kolega kúpil 450D, bol z nej absolútne nadšený: "Pozri, toto je ostré a toto je rozostreté!"
Chvíľku som sa s ňou pohral samozrejme aj ja lebo ma to zaujímalo. Spravil som si ISO sériu a porovnal som si výsledky s mojou Konica-Minoltou Z10.
Nanešťastie (pre mňa vlastne na šťastie) som si ako porovnávací objekt vybral kvetináč na okne (lepší objekt na naučenie sa princípov asi ani neexistuje).

Pri prezeraní záberov som neveril vlastným očiam:

1. na automatike foťák volil také vysoké ISO/clonu, že záber bol zašumenejší ako z mojej Z10
2. dokonca zvolil taký dlhý expozičný čas (1/6 sekundy) že záber bol roztrasený pohybom (a to mal stabilizáciu, moja Z10 nie)
3. každý záber vyzeral inakšie: jeden bol svetlejší jeden tmavší (všetky boli svetlejšie ako ten zo Z10)
4. každý záber bol zaostrený na iné miesto
5. žiaden záber nebol taký ostrý ako záber zo Z10

Spadli mi z očí ružové okuliare.

Nechápal som: toto má byť to najlepšie na fotenie?

Nedalo mi to a tak som začal tie zábery skúmať, zisťovať princípy, čítať diskusné fóra a všímať si podobné problémy, až som všetko pochopil a zistil že takto sa vlastne zrkadlovka štandardne správa:

1. vysokú clonu zvolila aby bolo maximum záberu ostrého, kvôli nízkej HO veľkých senzorov
2. bol zvolený čo najdlhší expozičný čas a to tak aby bola aspoň 50% šanca ostrého záberu
3. metering senzor volí expozíciu podľa svojich pravidiel a Canony sa kvôli šumu snažia skôr preexponovávať
4. voľba zaostrovacieho bodu automaticky vedie k nepredvídateľným záberom
5. porovnávať zábery v 1:1 medzi rôznymi megapixlami (3 vs 12) je nezmysel

Prestal som zrkadlovku vnímať ako vrchol dokonalosti, ako modlu proti ktorej sa nedá nič namietať. Je to len foťák ako každý iný.
Má ale svoje vlastné zásady ktorým sa treba prispôsobiť. Nie sú zložité, len pre bežného človeka spočiatku neprirodzené.

Pochopil som aj že takmer nikto nechápe jej skutočné správanie (hoci ju používajú roky), keďže napríklad používajú len stredový zaostrovací bod a nepoužívajú režim P alebo AUTO.

Popri tom skúmaní som sa naučil že medzi značkami a aj ich prívržencami sú dosť značné rozdiely. Hlavne majitelia zrkadloviek sú až príliž nedotklivý: každý kto nehladí ich ego podľa nich jednoducho "nevie fotiť".

Bratove zrkadlovky

Dudis veľmi chcel zrkadlovku. Keďže som mal prehľad vo foťákoch, tak som mu pomáhal s výberom. No v najkritickejšej dobe (keď ho kupoval) som nebol na telefóne a tak som mu vo finále nemohol poradiť. Nemali aktuálne DZ kit ktorý si vybral (samozrejme), mali na sklade len Nikon a Canon (asi preto ich má každý amatér).
Keďže D5000 stál o 100 euro viac tak ho nahovorili na 500D so záklaďákom.

Skúšal som ju, porovnával jej výstupy s mojou Sony H20, so zábermi z DPReview, vyskúšal RAW .. až som si urobil ucelený obraz. Neskôr aj jeho 60D.
Vlastne som sa nedozvedel nič podstatné čo som dovtedy nevedel.

Potvrdil som si svoje doterajšie vedomosti, že:

• zrkadlovka je len veľký kompakt s iným tvarom, väčším chipom, zaostrovaním, zrkadlom a optickým hľadáčikom
• má vlastne rovnaké problémy ako kompakty (dokonca mnohé aj navyše), len začínajú trošku neskôr
• zábery z DPReview sa seťákom nedajú dosiahnuť

Paradoxne som zistil aj že:

• RAW nie je všeliek, hoci dokáže dosť - no expozícia aj tak musí byť správna už pri fotení
• DSLR majú vlastne viac problémov ako výhod, mnohí ich ale museli tolerovať lebo nemali inú možnosť
• vychvaľovaná hĺbka ostrosti je u mnohých záberov na príťaž
• aj objektív musí byť kvalitný (čo u lowendu nemusí byť)

Vedel som že to nie je nič pre mňa už len kvôli rozmerom.
No čím viac som sa o nich dozvedal (väčšinou už len negatívne veci: napríklad FrontFocus/BackFocus), tým ma to len uisťovalo v presvedčení že toto naozaj nechcem.
 

Bezzrkadlovky

Nakoniec som skončil pri bezzrkadlovke.
Ponúka kvalitu zrkadloviek, rieši ich problémy (aj veľkosť) a spríjemňuje fotenie.

S ňou som si v praxi vyskúšal mnohé veci:

• fotenie viacerých záberov (skombinovanie kvôli menšiemu šumu, HDR, panorámy, ...)
• pokusy s expozíciami, nastaveniami, šumom, spracovaním záberov, RAW

V podstate ma naučila že:

• fotenie môže byť zároveň aj kvalitné aj jednoduché aj zábava
• fotiť sa dá aj inak (napríklad dotykom na displej, cez zväčšeninu v LiveView, šport sa dá fotiť s MF, ...)
• senzor je síce dôležitý ale nie je všetko (aj E-P1 aj E-P3 majú rovnaký chip a predsa neľutujem kúpu)
• vývoj stále pokračuje a je ešte stále čo zlepšovať

DxOMark verzus realita

Ešte sa pristavím pri tomto kontroverznom benchmarku. Kontroverzný preto, lebo mnohí na neho nadávajú (hlavne majitelia Canonov, keďže Canon aktuálne zaostáva v DR), ale aj tak sa ešte nenašiel nikto kto by ich merania/tvrdenia vedel vyvrátiť. Aj moje pokusy jeho merania potvrdzujú.

Najviac o fungovaní snímačov som sa určite dozvedel z DxOMark-u: z porovnávaní jeho meraní so skutočnými zábermi.

Z nich som napríklad zistil že:

• rôzny výrobcovia využívajú DR senzora rôzne a šum závisí jedine od toho koľko z neho bude použité vo výslednom zábere
• chipy kompaktov maju oproti veľkým čipom {bez}zrkadloviek nevýhodu asi 2-4 EV
• je len niekoľko chipov (zvyčajne ich vyrába Sony), ktoré sa používajú vo viacerých modeloch (aj u rôznych výrobcov)
• aj pri rovnakom chipe môže byť vo výsledku dosť veľký rozdiel
  (najviac výsledok ovplyvňuje expozícia, potom firmware, až potom RAW konverzia)

Vďaka týmto a podobným informáciám (napríklad merania DR na DPReview) som sa podozvedal "chýbajúce časti skladačky" a dnes už viem čo si s akým foťákom môžem dovoliť a čo mám robiť ak chcem niečo ovplyvniť.

Záver

Viem už všetko? Určite nie, ale už sa málokedy vyskytne niečo o čom by som nevedel, alebo čo nedokážem vysvetliť.

S vedomosťami čo mám je ale úsmevné sledovať argumenty amatérov, alebo tých ktorí si myslia že im stačí prax s jedným foťákom na M móde.

Mnohí si dokonca myslia že im stačia informácie ešte z kinofilmovej éry. Je pravda že aj vtedy sa fotilo, ale dnes je to už o niečom úplne inom.

No o to ťažšie je im to vysvetliť. Hlavne keď moje skúsenosti sa často nezhodujú z (prevládajúcimi) dogmami minulosti, (chybnými) názormi mainstreamu alebo ak ich ego si kritiku problémov berie až príliž osobne.

Svet sa mení veľkou rýchlosťou a hlavne vývoj vo fototechnike ide rýchlo dopredu.

Treba s ním vedieť držať krok. Myslím že sami to darí.

[Ganec]