Ako dosiahnuť maximálnu ostrosť

Je veľa postupov a rád ako dosiahnuť ostré fotografie.. Výsledok ovplyvňuje veľa faktorov:

1. Ako nastavíme expozíciu - obmedzenie pohybovej neostrosti správnym nastavením fotoaparátu
2. Ako fotíme - držíme fotoaparát
3. Čím fotíme - kvalita fotoaparátu,  objektívu a jeho ostrosť na konkrétnej clone

1. Ako nastavíme expozíciu – najčastejšia príčina horších výsledkov u začiatočníkov (aj skúsenejších) býva podcenenie pohybovej neostrosti spôsobené zvolením nevhodného času pri snímaní, ktoré je priamo závislé na ohnisku snímania. Nemôžem opomenúť jednoduché pravidlo, ktoré približne platí pri fotení a to:

Čas pri snímaní by sa mal rovnať alebo byť rýchlejší ako prevrátená hodnota ohniska násobená crop faktorom. Krkolomnú vetu som vysúkal tak skúsim jednoduchšie na príklade:

Fotím napr. krajinu s DSLR zrkadlovkou od Canonu (crop = 1,6) a svetelné podmienky mi dajú (keď mám priorite clony nastavenú hodnotu 8 pre docielenie celoostrého záberu) tieto  hodnoty

clona 8,

vypočítaný čas fotoaparátu 1/20 – 0,05 sekundy

ISO 100  (obecne čím nižšie ISO tým menej šumu)

na ohnisku 50mm

obecne udržateľný čas by mal byť teda  1/ (50 x 1,6) = 1/80 – čo je 0,0125 sek čo je o dosť kratší ako ten, čo nám dopočítal fotoaparát.

Je niekoľko možností čo môžeme robiť v takomto prípade:

1. použiť statív – najlepšia voľba (ale keď nie je po ruke?? Použiť inú oporu) (nezabudnite vypnúť stabilizáciu, ak ju bežne požívate),
2. zvýšiť ISO tak, aby sme záber bezpečne udržali (zníži sa ale kvalita zvýšením šumu),
3. zmenšiť ohnisko – no stratíme zvolenú kompozíciu a výrez nemusí byť tak kvalitný,
4. zapnúť stabilizáciu obrazu (ak ho fotoaparát alebo objektív má – no hlavne na statické scény),
5. využiť možnosti fotoaparátu (oneskorené snímanie (2 sek), diaľková spúšť,  predsklopenie zrkadla, ..),
6. skúsiť kontinuálne snímanie – možno sa jeden záber vydarí (ale to len ako krízové riešenie)
7. ich kombináciou J,

alebo tiež – naučíme sa správne držať fotoaparát, čo ma privádza k 2 bodu..

2. Ako fotíme – teda ak držíme fotoaparát je tiež faktor ktorý ovplyvní výslednú ostrosť. Pokúsim sa vám doporučiť niekoľko poznatkov a opísať ako to robím aj ja:

1. snažte sa o najstabilnejšia ruka pri fotení – ja si zvyknem omotať remeň s fotoaparátu okolo ruky a tým zafixujem fotoaparát – trochu nepohodlné ale pri fotení z ruky pomôže (tiež existujú špeciálne prvky kde ruku len vopcháte),
2. tri pevné body – pri snímaní pevne držím fotoaparát , druhou rukou objektív a tretí pevný bod je stabilita opretím hľadáčika k oku,
3. požívam kontinuálnu spúšť – viac záberov lepšia možnosť výberu najlepšieho snímku (bacha na životnosť závierky J),
4. správne dýchanie – pred fotením vydýchnem a potom snímam
5. držanie rúk – lakte tlačím k telu
6. jemné tlačenie spúšte – čo najmenší prenos pohybu na fotoaparát

3. Čím fotíme.. kvalita fotoaparátu a hlavne čipu v ňom (v kombinácii s vhodným sklom) nám umožňuje vykreslenie množstva detailov a dosiahnuť požadovanú ostrosť. Výrobcovia sa predháňajú v megapixeloch ktoré väčšinou nezabezpečujú lepšie výsledky a sú (hlavne pri kompaktoch) viac na škodu. Rozhodujúca je veľkosť čipu a jeho technológia.

Kvalita objektívu, jeho schopnosť „kresliť“ a jeho vady (chromatická aberácia, vinetácia, súdkovitosť, a p.) je ďalší z faktorov ovplyvňujúci ostrosť. Nezanedbateľné je tiež, na akej clone sa dosahuje najlepšej ostrosti. V laický názor je – čím vyššia clona tým ostrejší záber. V skutočnosti to tak nie je. Najostrejšie bežné objektívy sú spravidla (90%) najostrejšie v okolí tretieho clonovom čísle od najnižšieho (príklad Canon 70-200 f4 (4. 4,5. 5. 5,6. 6,3. 7,1) á najlepšie výsledky ostrosti okolo clony 5).  To neplatí u ultrasvetelných objektívov. Pri vyšších clonách (20, 22) sa už prejavuje difrakcia ale každý objektív je iný a preto treba tiež dobre poznať silné a slabé stránky svojho objektívu.